Spomienky Janky na svojho brata Erika Britana

Keď nás Erik opustil počas šachového internetového turnaja DYSTRO OMD OPE-NET povedali sme si, že Erik by si určite zaslúžil, aby sa na neho nezabudlo. Pomenovali sme teda po ňom už existujúci jarný internetový turnaj a vznikol Memoriál Erika Britana.

Chceli sme ho však spoznať o trochu viac a o to sme poprosili jeho sestru Janku Špuntovú. Janka tiež organizuje Deň ľudí so svalovou dystrofiou v Humennom.

Tu sú písmenká o Erikovi:

Odmalička je odkázaná na vozík. Napriek tomu skončila strednú umeleckú školu a jej život vďaka dobrým ľuďom získal nový rozmer

Osud sa s Vierkou Hriňákovou (20) nemaznal. Keď mala rok, lekári oznámili jej mame hroznú diagnózu: dievčatko má svalovú atrofiu a nebude chodiť. Odvtedy sa neodmysliteľnou súčasťou jej života stal invalidný vozík. Postupne sa jej krivila chrbtica, oslabovali svaly. Ťažko sa jej hovorí aj dýcha. Našťastie, rukami a prstami môže hýbať. O svojej vážnej chorobe sa snaží nerozmýšľať, berie ju ako fakt a  nešpekuluje nad tým, prečo sa to stalo práve jej a čo bude neskôr. Je vďačná za každý deň života a užíva si ho, ako sa len dá.

Dvesto percent pohody

Roman už siedmy rok funguje na pľúcnej ventilácii, neschopný pohybu, komunikuje cez rozprávaciu kanylu, ale o ľútosť nestojí. Sála z neho život!

Široký úsmev, chorí Ľubovia a obvetavá Helenka

Najskôr prestal chodiť, potom písať, vlani aj dýchať. Ľubko však zabojoval a dnes opäť sedí s rodičmi v zimnej záhrade a debatuje o všetkom možnom. Ľubko je počas dňa viac na vozíčku ako na posteli. Chodí na Facebook a učenie je preňho zábavou. Teraz v októbri má sladkých dvadsať a keď sa opýtate, ako sa má, s bezbranným úsmevom odpovie „dobre“. Teší sa na oslavu, kde určite nebude chýbať obľúbená torta od mamky a zasa bude v dome plno ľudí. To má Ľubo rád. Napriek hendikepu, neznáša izoláciu, nezatvára sa pred svetom. „Na vozíku už dokážem presedieť  aj desať hodín, pohoda.“

Aj neľahký život môže byť nádherný

Robko sa narodil na pohľad ako úplne zdravý chlapček. Boli sme s manželkou šťastní, lebo po dcére sa splnil sen aj mne, aby to bol syn. Čo nás prekvapilo bolo, že začal chodiť veľmi neskoro, až po 18 mesiacoch. Nasledovali návštevy po lekároch a hľadali sme príčinu.

Copyright © 2016 www.belasymotyl.sk | Všetky práva vyhradené | Created by miroko.sk