Tancujúce topánočky sa opäť prebudili

Written by Natália Turčinová on štvrtok, 14 august 2014. Posted in Koncerty belasého motýľa

Bolo desať hodín ráno, keď som sa zobudila bez pomoci akýchkoľvek otravných zvonení budíka.

Hneď ako som otvorila oči a trochu sa natiahla, ma zalial pocit úplnej bezstarostnosti. Práve včera som úspešne ukončila skúškové obdobie.  Prázdniny sa môžu začať, pomyslela som si. A najlepšie rozbehnem svoje dni voľna parádnym koncertom. Nebola to žiadna náhoda, že moje myšlienky zablúdili práve hudobným smerom. Chystala som sa totiž na Koncert belasého motýľa.

Ako správna žena som mala už od rána otvorenú skriňu. Akoby som dúfala, že mi takýmto spôsobom poskytne ten správny outfit na tento tak dôležitý deň. Veď človek nikdy nevie, koho stretne. Minúty a hodiny utekali. Blížil sa čas odchodu a skriňa ešte stále na mňa pozerala s otvorenými očami. Vlasy už boli uložené, každý na svojom mieste, lesk na pery ležal poctivo v kabelke a na poslednú chvíľu sa konečne aj skriňa rozhodla...

Vonku bolo počasie príjemné pre babu z Oravy. Niekto by možno už zubami drkotal, ale pre mňa bol aj krátky rukáv málo. Kolieska ma unášali vpred po nábreží Dunaja. Rozmýšľala som nad tým, čím bude výnimočný už desiaty ročník koncertu. Skriňa asi vybrala dobre, pretože som dostala zmrzku zadarmo. Síce od ženy, ale tie majú často lepší vkus ako muži. 

Hlavným námestím sa už niesol spev Martiny Javor. Ľudia sa pomaličky zliezali. Jeden držal v ruke koláč, druhý pagáč a tretí letáčik. Popri tónoch Zuzky Homolovej som sa zvítala s množstvom známych i neznámych. Po tom, ako som dojedla poslednú omrvinku pagáča a zrolovala som leták do kabelky, začala hrať skupina Fuera Fondo. Svoju dobrú náladu pretavili aj do pesničiek. Tie zobudili nejednu roztopašnú topánku, až sa zrazu začala jedna za druhou zvŕtať v rytmických tónoch. Tancujúce topánočky nezaháľali ani počas vystúpenia skupiny Le Payaco. Mali sme tak dlhú noc plnú melódie a všetkým nám spolu bolo dobre.

Ani som si nevšimla, ako rýchlo sa zotmelo. Vietor urobil svoju prácu na mojej hlave, ale v tej tme a v atmosfére pohody to už nikto neriešil. Ani ja. V ten neskorý večer mi už nestačila otužilá oravská krv. Obliekla som si teplú bundu a plná dojmov a príjemných pocitov som sa vydala v ústrety nočnej Bratislavy.

Cesta po nábreží Dunaja býva vždy plná myšlienok. Takých aj onakých, o tom i onom. Uvedomila som si, že desiaty ročník koncertu bol výnimočný vďaka ľuďom, ktorí tvoria rok čo rok skvelú atmosféru. Už sa teším na ďalší. Líham si do postele s dobrým pocitom. Ten pocit  bol možno ešte lepší, ako bezstarostné poskúškové ráno.

Natália Turčinová

About the Author

Copyright © 2016 www.belasymotyl.sk | Všetky práva vyhradené | Created by miroko.sk