DystroRozhovor s Tomášom Grichom


O Tomáša sa obetavo stará jeho mama. Srdečná žena, ktorá o syna bojuje vždy, keď treba.
Zdroj: Z domáceho archívu.

Tieto dva rozhovory mali byť pôvodne zrkadlové, rovnaké otázky pre spisovateľov v rovnakom zdravotnom stave s mojim očakávaním, že z nich vyplynú rozdielne osobnosti. Človek mieni, Pán Boh mení. Tomášov stav nakoniec neumožňoval rozhovor cez mail ani telefón, tak vznikol sprostredkovane cez jeho mamu. Tomáš má 33 rokov, bojuje s Duchennovou svalovou dystrofiou a posledných 5 rokov aj s tracheostómiou. Javí niektoré znaky poeta. Introvertný, zahĺbený, no veľmi citlivý. Slovami v komunikácii neplytvá, necháva si ich pre svoje krásne zvukomalebné básne. S veľkou rodinou žije v Lendaku pod Tatrami.

Tomáš sa vtedy bál aj zaspať... Lekár z popradského ára ho chcel preložiť do nemocnice v Kežmarku, kým čakal na dýchací prístroj od poisťovne. Hnevala som sa, veď tak ťažko chorý človek potrebuje pokoj! V Kežmarku ako sú vybavení, čo by s ním robili?
Tomáš má napísaného dosť aj na ďalšiu knihu, ale viete, kto dá peniaze na vytlačenie.
Kedysi to bolo iné, z darčekov sme sa tešili, boli vzácne. Dnes si kúpite niečo každý mesiac. Hlavne, aby boli (Vianoce) pokojné.


Tomášova izba je jeho svet. Spálňa, pracovňa, obývačka, kúpeľňa. Tu prijíma hostí.
Zdroj: Z domáceho archívu.

Predstavíš nám svoju rodinu a sám seba ako človeka. Čím teraz žiješ?
Tomáš sa má teraz dobre. Je v celku pokojnej povahy, ale vie sa aj naštvať. Vtedy, keď sa len trocha obšuchnem okolo jeho kolien, bolí ho to. Sme veľká rodina, mama, oco a 6 súrodencov. Tomáš je najstarší, potom je Lenka, tá už je vydatá a žije sama. Rastík nám pred 8 rokmi zomrel, mal tiež DMD, ale zomrel na vykrvácanie. V nemocnici bol 3 dni, keď volali... Ondrej (27), Beáta (24) a Marianna (23) žijú s nami, pri materi najlepšie.
Čo sa stalo, že si musel byť napojený na dýchací prístroj? Lekári vedeli, čo robiť, museli rodičia o teba bojovať? Ak nie je pre teba bolestné na to spomínať.
Mal často zápaly pľúc, stále sa vracali, tak lekári navrhovali tracheostómiu. Bol stále zahlienený, nevedel odkašľať, aj sme boli dvakrát v nemocnici vo Vyšných Hágoch, tam mu hlieny odsali. No prišiel domov a znova ochorel, kašeľ, hlieny, no už bol zle, dýchal z posledného. Volali sme záchranku, no v sanitke upadol do kómy. V nemocnici v Poprade ho zaintubovali a na druhý deň urobili tracheostómiu. Tomáš sa vtedy bál aj zaspať... Lekár z popradského ára ho chcel preložiť do nemocnice v Kežmarku, kým čakal na dýchací prístroj od poisťovne. Hnevala som sa, veď tak ťažko chorý človek potrebuje pokoj! V Kežmarku ako sú vybavení, čo by s ním robili? Našťastie ho nepreložili a prístroj na doma dostal za mesiac.
Čo ti život s tracheostómiou dal a čo vzal?
Tomáš len leží, hadice dýchacieho prístroja zavadzajú, nemôže si sadnúť ani na bok ľahnúť, alarmuje, píska, lebo dýchanie nie je tak dobré. Von nemôže. Je tu zavretý, bude to znieť kruto, tvrdo, ako psík v koterci. Ale žije, je s nami.
Ako prebiehajú kontroly, si u niekoho sledovaný kvôli prístroju, čo robíte, keď sa vyskytne problém s prístrojom alebo iný zdravotný problém?
Sme len u všeobecného lekára. Dnes je to tak v zdravotníctve, že nebyť chorý. Problémy máme s výmenou kanyly, lekár nechce v domácom prostredí a pre Tomáša je traumatizujúce prevážanie sanitkou. Nedovolia sprievodu ísť s ním, poudierajú ho, prístroj im padne na zem. Tomáš to nechce zažívať.
Je niečo, čo by ti uľahčilo fungovanie?
V Lendaku často vypadáva elektrina. Aj viem kričať, keď mi zavolajú z distribučnej firmy, že vypadne vám prúd, volajte si záchranku. Akú záchranku, ona mi nepomôže! Už sme aj 9 hodín nemali prúd, to bola centrála veľká ako prívesný vozík pred domom, len Tomášov prístroj cez ňu išiel.
Ako vyzerá tvoj deň, keď píšeš, tvoríš? Ako máš zabezpečenú pomoc o seba?
Súrodenci musia pomáhať. Ale odsávať Tomáša nechcú, aj otec sa bojí, tak je to na mne. Ak vybehnem von, tak len do obchodu nakúpiť na hodinu. Tomáš má dni, keď ho všetko bolí, vtedy sa mu nič nedá, ani písať.
Tvoje spisovateľské plány do budúcnosti?
Stojí to veľa vydať knihu. Tomáš má napísaného dosť aj na ďalšiu knihu, ale viete, kto dá peniaze na vytlačenie. Už keď sa robil výber do zbierky To.k. myšlieno.k, mal odložených viac básní.
Ako pohyblivé máš ruky a prsty - ako píšeš, využívaš nejaké technológie?
Tomáš píše jednou rukou, ale stále sám, ja mu len všetko pripravím a nastavím.
Čo ťa vie potešiť, ako sa dobíjaš?
Dobrá hudba a kľud to je Tomášove. Radosť mu vyčarí dobré jedlo.
Ako prežívaš a tráviš Vianoce?
V Lendaku sú bohaté zvyky a kroje. Kedysi to bolo iné, z darčekov sme sa tešili, boli vzácne. Dnes si kúpite niečo každý mesiac. Hlavne, aby boli pokojné. Kniha pod stromčekom vždy poteší.

Dielo: TO.K. MYŠLIENO.K., zbierka básní
Knihu môžete kúpiť: Panta Rhei (e-shop aj kníhkupectvá), kolekciu kniha a hrnček s potlačenou básňou na Inspra Publishing.

UKÁŽKA Z TVORBY

Tomáš Grich - Zabudnutý

Som ako studnička zabudnutá v poli.
Žriedielko čisté mám, plné dobrej vody.
Vďačne ju ponúkam, však nikto nechodí.
Napiť sa, nabrať si z mojej dobrej vody.

Som ako čakanka. Kvietoček belasý.
Na úvrati čakám. Vyzerám kohosi.
Od jari do leta a potom ďalej zas
kým moje okvetie nespáli pozdný mráz.

Som ako žitný klas zašliapnutý v blate.
Dozrieť mi doprial čas v zrno plné, zlaté.
Nikto ma nezdvihne, mnou sa nenasýti,
chuť mojich plných zŕn nikto neprecíti.

Som jak biela briezka na strmom úbočí
len vietor ma bozká, nazrie v hĺbku očí.
Šepká mi o láske a večnej ľúbosti
a z rias mi zotiera teplý prúd ľútosti.

Nikto ma neláska, nedá lásky sľuby.
Chcem sám seba dať a nič zato nežiadať od nikoho z ľudí.
Cit srdca vypudiť, veľmi veľmi ľúbiť i keď iný neľúbi.

Michalovi aj Tomášovi želáme veľa zdravia a tvorivých múz. Tešíme sa na vaše nové diela a ďakujeme za rozhovor.

Autor: Mária Duračinská
Zdroj: Ozvena 4/2018

Copyright © 2016 www.belasymotyl.sk | Všetky práva vyhradené | Created by miroko.sk